Veľké
Chlievany/Bratislava 24. apríla (TASR) - Polstoročie pôsobil v
slovenských obrodných aktivitách a patril medzi najväčších mecénov
literatúry vydávanej v bernolákovčine. Práve on sa zaslúžil o prvý
knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine a stál pri zrode Slovenského
učeného tovarišstva.
Od narodenia národno-kultúrneho dejateľa, vysokopostaveného cirkevného
hodnostára, prekladateľa a vydavateľa Juraja Palkoviča uplynie v
pondelok 24. apríla 260 rokov.
Juraj Palkovič (Jur Palkovič) sa narodil 24. apríla 1763 v obci Veľké
Chlievany, ležiacej v okrese Bánovce nad Bebravou. Od svojich desiatich
rokov žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Seminári sv. Štefana v Trnave
a v Seminári Pázmaneum vo Viedni. Po zrušení tohto rímskokatolíckeho
študijného a ubytovacieho zariadenia pokračoval v rokoch 1784 - 1788 v
štúdiách na generálnom seminári v Bratislave.
Po vysviacke za kňaza v roku 1788 bol Juraj Palkovič kaplánom v
Štiavnických Baniach a v Pezinku. Od roku 1799 bol profesorom etiky na
seminári v Bratislave a v rokoch 1800 – 1820 pôsobil ako profesor
cirkevného práva a etiky na seminári a knihovník kapitulskej knižnice v
Trnave. Od roku 1820, po presídlení kapituly do Ostrihomu, pôsobil v
tomto meste až do svojej smrti.
Patril medzi zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva,
prvého celoslovenského kultúrneho spolku združujúceho príslušníkov
generácie bernolákovcov, ktorý vykonal priekopnícku prácu na poli
národného obrodenia Slovákov.
Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vzniklo v roku 1792, teda o 71 rokov
skôr ako Matica slovenská a ktoré súčasníci nazývali aj Tovarišstvom
literného umeňá, malo okolo 500 členov z rozličných vrstiev slovenskej
spoločnosti. Združovalo všetkých, ktorí sa formálne zaviazali zachovávať
pravidlá spisovnej slovenčiny. Základnou podmienkou členstva bolo
uznávať a používať pravopisné zásady, ako boli uvedené v Bernolákovej
Dizertácii, Gramatike a Etymológii.
Po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho sa stal Juraj Palkovič
najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Šíreniu a rozvoju
bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a
prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v
bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov. Jeho zásluhou
vyšli do roku 1835 najmä všetky diela najvýznamnejšieho bernolákovského
básnika Jána Hollého.
Juraj Palkovič prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické
drámy a filozofické texty. Jeho životným dielom sa stal preklad celej
Biblie do bernolákovskej slovenčiny, nad ktorým pracoval viac ako
štvrťstoročie. Svaté písmo starého i nového Zákona vydal na vlastné
náklady v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1833, pričom preklad Biblie
slovenským farnostiam zadarmo aj sám posielal. Ide o vôbec prvý knižne
vydaný preklad Biblie v slovenčine. Vydanie ďalšieho úplného prekladu
Biblie uzrelo svetlo sveta až o takmer sto rokov neskôr - v roku 1926.
Počas prác na preklade Biblie vydal v rokoch 1825 - 1827 šesťzväzkový
slovník Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí Antona
Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.
Popredný stúpenec bernolákovskej slovenčiny a štedrý mecén mnohých
slovenských literátov Juraj Palkovič zomrel 21. januára 1835 v Ostrihome
vo veku 71 rokov.
0