Národno-kultúrny dejateľ Juraj Palkovič sa narodil pred 260 rokmi

Veľké Chlievany/Bratislava 24. apríla (TASR) - Polstoročie pôsobil v slovenských obrodných aktivitách a patril medzi najväčších mecénov literatúry vydávanej v bernolákovčine. Práve on sa zaslúžil o prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine a stál pri zrode Slovenského učeného tovarišstva.

Od narodenia národno-kultúrneho dejateľa, vysokopostaveného cirkevného hodnostára, prekladateľa a vydavateľa Juraja Palkoviča uplynie v pondelok 24. apríla 260 rokov.

Juraj Palkovič (Jur Palkovič) sa narodil 24. apríla 1763 v obci Veľké Chlievany, ležiacej v okrese Bánovce nad Bebravou. Od svojich desiatich rokov žil s rodičmi v Doľanoch. Študoval v Seminári sv. Štefana v Trnave a v Seminári Pázmaneum vo Viedni. Po zrušení tohto rímskokatolíckeho študijného a ubytovacieho zariadenia pokračoval v rokoch 1784 - 1788 v štúdiách na generálnom seminári v Bratislave.

Po vysviacke za kňaza v roku 1788 bol Juraj Palkovič kaplánom v Štiavnických Baniach a v Pezinku. Od roku 1799 bol profesorom etiky na seminári v Bratislave a v rokoch 1800 – 1820 pôsobil ako profesor cirkevného práva a etiky na seminári a knihovník kapitulskej knižnice v Trnave. Od roku 1820, po presídlení kapituly do Ostrihomu, pôsobil v tomto meste až do svojej smrti.

Patril medzi zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho spolku združujúceho príslušníkov generácie bernolákovcov, ktorý vykonal priekopnícku prácu na poli národného obrodenia Slovákov.

Slovenské učené tovarišstvo, ktoré vzniklo v roku 1792, teda o 71 rokov skôr ako Matica slovenská a ktoré súčasníci nazývali aj Tovarišstvom literného umeňá, malo okolo 500 členov z rozličných vrstiev slovenskej spoločnosti. Združovalo všetkých, ktorí sa formálne zaviazali zachovávať pravidlá spisovnej slovenčiny. Základnou podmienkou členstva bolo uznávať a používať pravopisné zásady, ako boli uvedené v Bernolákovej Dizertácii, Gramatike a Etymológii.

Po smrti Antona Bernoláka a Juraja Fándlyho sa stal Juraj Palkovič najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia. Šíreniu a rozvoju bernolákovského spisovného jazyka napomáhal predovšetkým vydavateľskou a prekladateľskou prácou. Bol najväčším mecénom literatúry vydávanej v bernolákovčine, na čo obetoval väčšinu svojich príjmov. Jeho zásluhou vyšli do roku 1835 najmä všetky diela najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého.

Juraj Palkovič prekladal z nemčiny, latinčiny a gréčtiny, najmä biblické drámy a filozofické texty. Jeho životným dielom sa stal preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, nad ktorým pracoval viac ako štvrťstoročie. Svaté písmo starého i nového Zákona vydal na vlastné náklady v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1833, pričom preklad Biblie slovenským farnostiam zadarmo aj sám posielal. Ide o vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine. Vydanie ďalšieho úplného prekladu Biblie uzrelo svetlo sveta až o takmer sto rokov neskôr - v roku 1926.

Počas prác na preklade Biblie vydal v rokoch 1825 - 1827 šesťzväzkový slovník Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí Antona Bernoláka, ktorý zredigoval, upravil a doplnil.

Popredný stúpenec bernolákovskej slovenčiny a štedrý mecén mnohých slovenských literátov Juraj Palkovič zomrel 21. januára 1835 v Ostrihome vo veku 71 rokov.